Franz Kafka
3. júl 1883 – 3. jún 1924
JUDr. Franz Kafka (židovským menom: hebr. אנשיל – Amschel; * 3. júl 1883, Praha – † 3. jún 1924, Kierling) bol pražský nemecky píšuci modernistický spisovateľ židovského pôvodu, člen tzv. Pražského kruhu (Prager Kreis), jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Vzdelaním bol právnik a povolaním úradník poisťovne.
Jeho najdôležitejšími dielami sú poviedka Premena (Die Verwandlung, 1915) a romány Proces (Der Process, 1925) a Zámok (Das Schloss, 1926). Kafkova tvorba sa vyznačovala existencionalistickým a surrealistickým až absurdným poňatím reality, pričom prostredníctvom metafor a symbolov vyjadroval pocity nesúnaležitosti, vyradenosti a izolovanosti prítomné v spoločnosti, v ktorej žil. Vďaka jeho osobitému pisateľskému štýlu sa vo viacerých jazykoch zaužívalo prídavné meno kafkovský (napr. angl. Kafkaesque) na označenie niečoho typického pre alebo pripomínajúceho F. Kafku a jeho tvorbu. Franz Kafka sa narodil v Prahe v židovskej nemeckej rodine. Bol synom Hermanna Kafku (1852 – 1931) a Julie Kafkovej, rodenej Löwy (1856 – 1934). Otec mal galantériu, prišiel z vidieka do Prahy, jeho matka pochádzala z bohatej rodiny z Poděbrad. Okrem dvoch bratov, Georga a Heinricha, ktorí ako deti umreli, mal tri mladšie sestry: Elli (1889 – 1941), Valli (1890 – 1942) a Ottla (1892 – 1943). Jeho materinský jazyk bola nemčina, podobne ako u 10 % Pražanov (pražských Nemcov a Židov). Hovoril a písal po nemecky, no ovládal aj češtinu tak ako celá rodina. V rokoch 1889 až 1893 navštevoval Nemeckú chlapčenskú školu v Prahe. Potom prešiel na nemecké humanistické štátne gymnázium v Starom meste. Už v mladosti sa venoval literatúre (jeho skoré dielo sa stratilo, pravdepodobne ho zničil on sám). Obľúbeným periodikom Kafku bol „Der Kunstwart“. Jeho priatelia v tomto období boli Rudolf Illowy, Hugo Bergmann, Ewald Felix Pribram ako aj Oskar Pollak. Na prázdniny chodieval Kafka k svojmu strýkovi Siegfriedovi, ktorý bol vidieckym lekárom v Třešti. Po maturite (v roku 1901) cestuje na Norderney a Helgoland. V jeseni 1901 začal so štúdiom na „Nemeckej univerzite v Prahe“. Po dvojtýždňovom výlete do chemických vied sa rozhodol pre právo. Navštevoval aj umeleckohistorické a germanistické prednášky, podnikol niekoľko ciest. Uvažoval o štúdiu v Mníchove, ale po krátkom čase sa vrátil do Prahy. V tom istom roku 1902 spoznal aj svojho najcennejšieho priateľa Maxa Broda. V roku 1906 promoval a zamestnal sa ako praktikant na Zemskom a Trestnom súde v Prahe. Kafka pracoval od 1907 do 1922 v Robotníckej úrazovej poisťovni. Aj keď sa Kafka v práci snažil, boli hodiny strávené v úrade záťažou pre jeho literárnu činnosť. Písal po nociach. V roku 1908 uverejnil svoje prvé črty v mníchovskom časopise Hyperion. Neskôr prispieval do Brodovej antológie „Arkadia“. V roku 1912 stretol prvýkrát zamestnankyňu v banke Felice Bauerovú, po dvoch zasnúbeniach sa s ňou v roku 1917 definitívne rozišiel. Dôležitou priateľkou v jeho živote bola prekladateľka Milena Jesenská, s ktorou udržiaval čulú listovú korešpondenciu, a s ktorou sa aj telesne zblížil počas krátkeho pobytu vo Viedni. Kafka prežil časť svojho života v sanatóriách a kúpeľoch v Taliansku a Čechách, na Slovensku sa liečil od decembra 1920 do augusta 1921 osem mesiacov v Matliaroch (dnes Tatranské Matliare) vo Vysokých Tatrách. Kvôli tuberkulóze musel odísť v roku 1922 zo zamestnania. Na jeseň roku 1923 sa presťahoval do Berlína a venoval sa len literárnej činnosti. Tam žil postupne na troch adresách v štvrti Steglitz so svojou poslednou družkou, poľskou židovkou Dorou Diamantovou. O osem mesiacov nato, dňa 3. júna 1924 zomrel v pľúcnom sanatóriu Dr. Hoffmanna v Kierlingu pri Klosterneuburgu v Dolnom Rakúsku (neďaleko Viedne). Dožil sa necelých 41 rokov. Pochovaný je na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach.