Eva Kantůrková

Pochádza z literárne založenej rodiny – otec Jiří Síla bol komunistický novinár a matka Bohumila spisovateľka. Má dvoch synov z prvého manželstva s Janom Šternom Ivana Šterna (*1949, ekonóm) a Jana Šterna (*1953, Ing., publicista). Po ukončení štúdia filozofie a histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v roku 1956 pracovala do roku 1958 pre Zväz mládeže a do roku 1967 v Československom ústredí knižnej kultúry; potom sa venovala literatúre. Bola členkou KSČ a angažovala sa v Pražskej jari; v roku 1970 zo strany vystúpila, ocitla sa na zozname zakázaných autorov a publikovala len v samizdate a exilových nakladateľstvách. Podpísala Chartu 77, v ktorej bola od 6. januára 1985 do 7. januára 1986 hovorkyňou, a aj inak sa spoločne s druhým manželom Jiřím Kantůrkom (1932 – 1998) angažovala v disente. V čase od 6. mája 1981 do 22. marca 1982 bola väznená za podvracanie republiky. Aktívne sa podieľala na vzniku Občanského fóra. V rokoch 1990–92 bola za OS poslankyňou České národní rady. V rokoch 1994–6 bola predsedníčkou Obce spisovateľov, neskôr, v rokoch 1998 – 2000 sa stala riaditeľkou odboru literatúry a knižníc ministerstva kultúry. Od 15. mája 2003 je členkou Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie; vo februári 2004 ju takzvané Občanské sdružení televizních a rozhlasových koncesionářů obvinilo z konfliktu záujmov (syn Jan Štern pôsobil ako producent ČT a Ivan Štern ako riaditeľ programu ČRo6) a neúspešne žiadalo jej odvolanie.