Jan Sokol
18. apríl 1936 – 16. február 2021
Mons. Ján Sokol (* 9. október 1933, Jacovce) je slovenský emeritný arcibiskup Trnavskej arcidiecézy.
Ján Sokol študoval na gymnáziu v Topoľčanoch a na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave.
- júna 1957 ho biskup Ambróz Lazík vysvätil v Bratislave za kňaza. Po vysviacke, z dôvodu neudelenia štátneho súhlasu, zastával 11 rokov funkciu kaplána, najnižšiu funkciu v cirkevnej hierarchii, namiesto obvyklých 3 až 6 rokov. Počas tohto obdobia ako kaplán pôsobil v Šuranoch, Leviciach, a od roku 1960 v Bratislave – Novom Meste (Blumentál). V roku 1966 mu štát zakázal pôsobenia v hlavnom meste a musel byť preložený do farnosti vzdialenej od Bratislavy. To sa naplnilo jeho preložením do Štúrova. V čase uvoľnenia spoločenských pomerov v roku 1968, keď bola zrušená povinnosť žiadať o štátny súhlas, ho biskup Ambróz Lazík vymenoval za prefekta kňazského seminára v Bratislave. V normalizačnom roku 1970 bol nariadením ministerstva kultúry číslo MK 4657/1970-Dud z tohto postu odvolaný. Následne bol od 1. júla 1970 vymenovaný za kaplána v Seredi. Roku 1971 sa tu stal správcom farnosti a v roku 1975 dekanom. V konšpiratívnych podmienkach sa tu venoval najmä mládeži.V roku 1981 ho biskup Július Gábriš navrhol za správcu trnavskej farnosti. S týmto návrhom však štátne orgány nesúhlasili. 9. apríla 1981 ho biskup Gábriš vymenoval za metropolitného konzultora na obdobie troch rokov a 2. októbra 1984 na obdobie ďalších piatich rokov. Po smrti trnavského biskupa Júliusa Gábriša 13. novembra 1987 sa zišiel 14. novembra 1987 zbor konzultorov, ktorého úlohou bolo hneď po jeho smrti zvoliť administrátora arcidiecézy na obdobie do ustanovenia riadneho biskupa. Zbor konzultorov sa zišiel v zložení: prelát Ján Čížik (dovtedy generálny vikár), kanonik Emil Scheimer, farár Karol Kolečanský, farár Jozef Slamka, dekan Ján Sokol a farár Elek Zórád. Väčšinou hlasov bol za administrátora Trnavskej arcidiecézy zvolený Ján Sokol. K tejto voľbe sa ešte v ten istý deň pozitívne vyslovila Svätá Stolica. Sekretariát vlády SSR pre veci cirkevné však 30. novembra 1987 zamietol žiadosť o udelenie štátneho súhlasu a Ján Sokol zostal vo funkcii arcidiecézneho administrátora nelegálne. Voči štátnym orgánom v nasledujúcom období zastupoval Trnavskú arcidiecézu tajomník arcibiskupského úradu Mikuláš Turányi. Štátne orgány preverovali prijateľnosť potenciálnych kandidátov na nového trnavského biskupa už na sklonku života biskupa Gábriša. Na základe posudku Sekretariátu vlády SSR pre cirkevné veci zo dňa 23. septembra 1987, v ktorom boli použité spravodajské informácie o kontakte s tajnou cirkvou, odhováraní kňazov od členstva v združení Pacem in terris a o aktívnom laickom apoštoláte, bol Ján Sokol zaradený do skupiny: Vhodný pre Vatikán, nevhodný pre SR.S cieľom nájsť dohodu o novom biskupovi prišla na Slovensko začiatkom roka 1988 vatikánska komisia v zložení arcibiskup Francesco Colasuonno a Ján Bukovský. Komisia rokovala so štátnymi orgánmi a v arcidiecéze vykonala kánonické šetrenie medzi kňazmi o vhodnom kandidátovi. Vypočutých bolo asi 100 diecéznych kňazov. Výsledkom pôsobenia komisie bola dohoda na osobe Jána Sokola. Štát vydal súhlas pod podmienkou, že bude nápomocný ŠTB18. mája 1988. Cirkev 19. mája 1988 oficiálne oznámila vymenovanie Jána Sokola za titulárneho biskupa lunenského a zároveň za apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy. 12. júna 1988 v Trnave v katedrále sv. Jána Krstiteľa prijal Ján Sokol biskupské svätenie z rúk Francesca Colasuonna, hlavnými spolusvätiteľmi boli banskobystrický biskup Jozef Feranec a nitriansky biskup Ján Pásztor. Postupná zmena spoločenských pomerov v komunistickom bloku umožnila začiatkom roku 1989 vatikánskej diplomacii otvoriť rozhovory o obsadení dlhodobo voľných biskupských a arcibiskupských stolcov. Vatikánska komisia v zložení arcibiskup Francesco Colasuonno a Ján Bukovský absolvovala v Prahe v dňoch 10.-20. apríla 1989 a 27.-28. júna 1989 sériu rokovaní, ktorých výsledkom bola dohoda o vymenovaní arcibiskupa Trnavy, biskupov Spiša a Litoměřic a administrátora Olomouca.
- apríla 1989 Svätá Stolica navrhla povýšiť Jána Sokola za trnavského arcibiskupa.22. mája 1989 kňazi združení v prorežimovej organizácii Pacem in terris nesúhlasili s návrhom Svätej Stolice vymenovať Jána Sokola za arcibiskupa. Súhlas štátnych orgánov vnímali ako ranu pod pás, pretože o Jánovi Sokolovi bolo známe, že bol proti existencii tejto organizácie. Pôsobenie kňazov v Pacem in terris verejne odsúdil pápež Ján Pavol II. dokumentom Quidam Episcopi.
- mája 1989 sa Vatikánska delegácia v rokovaniach so štátom podľa ŠTB snažila „usilovat o jmenování arcibiskupů z řad kandidátů či již ustanovených biskupů, kteří by ve vztahu k duchovním i věřícím eliminovali vplyv biskupů zachovávajících loajálnější vztah ke státním orgánům. To se promítá v úsilí jmenovat apoštolského administrátora v Trnavě SOKOLa arcibiskupem a v opakované snaze prosadit dr. VAŇÁKa přímo do funkce arcibiskupa v olomoucké diecézi.“26. júna 1989 sa mal arcibiskup Colasuono podľa správy ŠTB stretnúť s Vaňákom, Kouklom a biskupom Sokolom a dohodnúť dátum ich uvedenia do úradov biskupa v Litoměřiciach, arcibiskupa v Olomouci a arcibiskupa v Trnave.12. júla 1989 bol vydaný súhlas vlády Slovenskej socialistickej republiky s vymenovaním Jána Sokola. Súhlas Vlády ČSSR bol udelený ešte v júni 1989.
- júla 1989 prišla Vatikánska delegácia do Československa. Arcibiskup Colasuonno navštívil Jána Sokola medzi 18. a 20. júlom 1989.21. júla 1989 arcibiskup Colasuonno dohodol s vládou ČSSR dátum oficiálneho zverejnenia biskupských nominácií, medzi nimi aj vymenovanie Jána Sokola za arcibiskupa, na 26. júla 1989.24. júla 1989 ŠTB vykonala preregistráciu osoby Jána Sokola z čísla 13007 na číslo 40221. Do tohto dátumu bol Ján Sokol evidovaný ako kandidát tajnej spolupráce, od 24. júla bol evidovaný ako tajný spolupracovník. K zaregistrovaniu za tajného spolupracovníka prišlo dva dni pred oficiálnym zverejnením vymenovania za arcibiskupa, dva týždne po schválení vymenovania vládou SSR a po viac ako trojmesačných rokovaniach o obsadení arcibiskupského postu.
- júla 1989 bolo zverejnené vymenovanie Jána Sokola za trnavského arcibiskupa.
- septembra 1989 bol Ján Sokol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa. Pálium mu odovzdal pápež Ján Pavol II. 22. apríla 1990 pri svojej návšteve Česko-Slovenska v Bratislave-Vajnoroch
- júna 1995 Ján Pavol II. vymenoval arcibiskupa Sokola za konzultora Kongregácie pre klérus vo Vatikáne. Od 31. augusta 2000 bol podpredsedom Konferencie biskupov Slovenska.
- februára 2008 sa na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. zreorganizovali slovenské rímskokatolícke diecézy. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza bola premenovaná späť na Trnavskú arcidiecézu a jej územie bol výrazne zmenšené. Pápež akceptoval voľbu Jána Sokola a potvrdil ho vo funkcii trnavského arcibiskupa a zároveň mu udelil osobné privilégium nosiť pálium, ktoré obdržal ešte ako metropolita. Pri príležitosti dovŕšenia 75. roku života požiadal pápeža Benedikta XVI. v súlade s Kódexom kánonického práva o uvoľnenie z postu arcibiskupa. Pápež Benedikt XVI. jeho rezignáciu prijal dňa 18. apríla 2009 a na jeho miesto vymenoval Róberta Bezáka, dovtedajšieho správcu farnosti Radvaň v Banskobystrickej diecéze. Zároveň poveril Jána Sokola spravovaním arcidiecézy na obdobie, pokým Róbert Bezák neprijme biskupskú vysviacku.Vzťah medzi Jánom Sokolom a jeho nástupcom nebol veľmi dobrý, o čom svedčí veľmi ostrý list Róberta Bezáka Jánovi Sokolovi zo dňa 13. septembra 2009, ktorý zverejnila vo februári 2010 televízia Markíza a následne aj iné tlačové média. V liste Bezák upozorňuje emeritného arcibiskupa, aby nevstupoval svojvoľne do priestorov arcibiskupského úradu, aby v prípade Bezákovej neprítomnosti ho „nezastupoval“ a nariaďuje, aby neslúžil verejné omše v trnavskej arcidiecéze bez jeho súhlasu.