Zygmunt Bauman

Narodil sa v Poznani v poľskej židovskej rodine. Po okupácii Poľska nacistickým Nemeckom za druhej svetovej vojny utiekol do Sovietskeho zväzu. Neskôr slúžil v Prvej armáde poľského vojska (Pierwsza Armia Wojska Polskiego – skr. 1AWP), ktorá bola kontrolovaná Sovietmi. Zúčastnil sa bojov o Kołobrzeg a o Berlín.V 1AWP pôsobil ako politický dôstojník. Podľa polooficiálneho vyhlásenia poľského historika z Ústavu národnej pamäti, ktoré bolo uverejnené v máji 2006 v konzervatívnom časopise Ozon, pôsobil Bauman v rokoch 1945 – 1953 vo vojenských oddieloch tzv. Jednotiek vnútornej bezpečnosti (Korpus bezpieczeństwa Wewnętrznego – skr. KBW), ktoré boli určené na odhaľovanie a potieranie antikomunistického, ukrajinského a nemeckého podzemného hnutia. Podľa spomínaného časopisu sa Bauman vyznamenal ako veliteľ jednotky, ktorá zatkla veľký počet protikomunistických bojovníkov a bol za to v roku 1950 vyznamenaný poľským Vojnovým krížom. V článku časopisu Ozón sa tiež uvádza, že Bauman bol v rokoch 1945 – 1948 informátorom Vojenskej rozviedky. V KBW dosiahol Bauman hodnosti rovnajúcu sa majorovi, ale v roku 1953 bol prepustený za to, že sa jeho otec pokúsil emigrovať do Izraela. To viedlo k niekoľkým vážnym nedorozumeniam medzi otcom a synom, ktorý nielen nezdieľal otcovo nadšenie pre sionizmus, ale bol doslova tvrdým anti-sionistom. Po skončení 2. svetovej vojny začal študovať sociológiu na varšavskej Akadémii sociálnych vied, neskôr prešiel na štúdiá filozofie, pretože sociológia bola medzitým zrušená ako buržoázny učebný odbor. Po dokončení vysokoškolského vzdelania nastúpil na Varšavskú univerzitu, kde bol zamestnaný až do roku 1968. Počas svojho pobytu na London School of Economics spísal vyčerpávajúcu štúdiu na tému anglického socialistického hnutia. Bola to jeho prvá vážna práca, ktorá vyšla poľsky v roku 1959 a anglicky v roku 1972. Spočiatku mal Bauman blízko k oficiálnej marxistickej doktríne. Neskôr sa však stal pod vplyvom prác Antonia Gramsciho a Georga Simmela kritikom komunistického režimu. Pre svoj kritický postoj k režimu nebol menovaný profesorom, aj keď dokončil svoju habilitačnú prácu. Vystavený silnejúcemu politickému tlaku a antisemitskej kampani vedenej populistickým ministrom Mieczysławom Moczarom vystúpil v januári 1968 z Poľskej zjednotenej robotníckej strany (Polska Zjednoczona Partia Robotnicza). Ešte v tom istom roku odišiel do emigrácie rovnako tak ako mnoho iných intelektuálov, ktorí upadli do nemilosti komunistického režimu a boli počas antisemitských čistiek v marci 1968 donútení emigrovať. Bauman odchádza učiť sociológiu najprv do Izraela na telavivskú univerzitu a neskôr do Anglicka na univerzitu v Leedse. Tam tiež získal titul profesora sociológie. Od tej doby publikoval svoje práce v angličtine. Bauman sa oženil so spisovateľkou Janinou Lewinsonovou a mal štyri dcéry. Jeho dcéra Lydia Bauman je maliarka.